Pršalo ako z bezodnej krhly. Nijak výstižnejšie sa tá nepríčetná vodná smršť nedala popísať. Bez hromov či bleskov, len prudko lialo. Stala na prahu vchodových dverí a kontrolovala poštu. Zhlboka sa nadýchla. Po pehavej tvári sa jej roztiahol široký úsmev hneď, ako zacítila vôňu teplého dažďa a špiny ulice. Konečne. Pršalo a všetko bolo zas ako má byť. Dvere […]

Zobudila sa s naliehavým nutkaním. „Dnes je perfektný deň pre kengury, šašov a dúhu!“ vykríkla. Musela nahlas. Tešila sa svojmu pocitu, bol to predsa trojitý Salinger. Na posteli urobila mačku, dôkladne ponaťahovala ruky nohy, poškrabala sa na šiji a s karpami v očiach a v pyžame zbehla po schodoch do kuchyne. Postavila vodu na kávu a rukou si automaticky skryla […]

„Chcem domino.“ „Pst! Netáraj, potrebujem sa sústrediť. Ak to nestihnem do zajtrajšieho deadlineu, šéf ma tento krát bez váhania vyrazí,“ odvrkol. Zaklonila hlavu a oprela ju o jeho plece. Rezignovane privrela oči a nepovedala ani slovo. Aspoň chvíľu nie. Sedeli na posteli uprostred izby, chrbtami o seba opretí. Ona v dlhom voľnom kvetovanom tričku a bielych […]

„Dormi? Ascolti me, prego.“ Za bezveternej upotenej noci ležal v posteli prikrytý bielou plachtou, ktorá zvýrazňovala jeho tmavú pokožku, s rukami za hlavou, mokrými vlasmi zmáčajúc vankúš. Hľadel do stropu a unavene si šúchal oči, červené od nedostatku spánku. Začul ju z kúpeľne. Spievala si pomalú pieseň. S nastraženými ušami rozoznal uspávanku, ktorú pre […]

Poznáte šansóny? Ľúbivé francúzske piesne, barové vystúpenia, Edith Piaf… Moment. Tie šansóny nie sú len po francúzsky písané, aj v slovenskej hudbe majú svoje zastúpenie, a to hlavne v podaní Hany Hegerovej. Možno nebudete veriť, ale len nedávno sa aj u nás, v Banskej Bystrici, uskutočnil šansónový koncert Všetko po starom. Tento projekt oživili texty […]

Stáli vedľa seba. Bok po boku na začiatku chodníka pri rieke. Ona nižšia, on vyšší, vietor im rozfúkaval jemné šedivé vlasy. Ruky mali prekrížené za chrbtom, obaja držiac malú plátennú nákupnú tašku. Ich hlavy boli natočené doľava, zrakom mierili zrejme niekam hore, pomedzi stromy, do ďaleka. Obidvaja sa pozerali rovnakým smerom a spoločne si pokojne […]

Pomaly kráčam ulicou. Bosá. Veľký dáždnik v rukách (keby náhodou pršalo. maminky sa nemýlia). Oči rozpleštené, v nich odlesk farebnej dúhy, úsmev na perách. Zasnene a až priam kŕčovito dáždnik zvieram. Objímam. Držím ho ako keby som teba držala. Chabá náhrada. Prepadá ma túžba dáždnik na mieste zahodiť a chytiť si teba, pevne sa k tebe prisať, zaboriť nos […]

Nádych, výdych. Pekne zhlboka. Obaja do toho spadli prakticky nevinne, spontánne a až po uši. Strhol ich omamný vír divadla. Ako náhle sa spolu začali pohybovať v umelecky osladenom prostredí, nechceli prestať. Začalo to pomaličky a zľahka to aj pokračovalo. Báli sa, že inak by veci stratili svoje čaro. Chodili spolu na večerné predstavenia, ktoré ich zakaždým naplnili […]

Alebo kľudne aj – takto sa u nás (ne)prijímajú scenáristi. Nikomu by v živote nenapadlo, že v Banskej Bystrici sa niekedy zíde taká úderná skupina, aká sa vytvorila nedávno počas prijímacích pohovorov na Akadémiu umení. „Toto je jedna zo škôl, na ktorú vám treba výnimočný talent. Vieme, že je to veľmi ťažké presne vybrať z vás všetkých tých pravých, […]

Zotrvačne Vyzerala Urasteného Trúbkara Sediac Roztúžene Pod Oblakmi Na Modro-zelenej Lúke. Kým Jedla, Idylicky Hral Gramofón. Farby Evokovali Detské Cukríky. Bláznivá Absurdnosť?