flautovanie:)

A nielen s ňou. Hravo si maľovať. Behať, lietať. A len štetec s paletou v rukách držať.
Keď tráva šľahá po kolená, slnko páli na ramená. Je to ako voľakedy, keď sme ako deti po lúkach behali a pestrofarebne si kreslili.

Pamätáš? Rozpäť ruky, hlavu k nebu a zatočiť sa. Točiť sa dookola, do sýtosti. A farba strieka naokolo. Ono to ide aj poslepiačky. Stačí fantáziu. Tú krehkú paniu, ktorej je v detskej duši najlepšie. Pri dospelých sa dlho nezdrží, veď nič iné jej ani neostáva, keď sa ju vedome či nevedome snažia vytlačiť do povetria. So zatvorenými očami sa dobre tvorí. Maľuje. Dôležité je cítiť a prežívať. A úsmev všetkým tým farbám dodá lesk.
Dielko dokonané, už len malá bodka. Frk napravo dole – a je hotovo. To ostatným prezradí, kto je šašo. Kto je ten, čo sa nebojí, neváha, nehanbí, neokúňa, neotáľa, nespí, nezúfa, nefrfle. Ten, čo robí. Hýbe sa, krúti a fŕka pestrú dúhu naokolo.
Hlava stočená sa zgúľa na zem. Do vysokej trávy. Do stredu lúky.
Vytočený svet a obraz vedľa seba. Úsmev nemizne, ba priam prerastá…do úškrnu? Spokojné škerenie sa od ucha k uchu. To je to správne pomenovanie. Svet ideí sa prikráda, hompáľajúc sa na šnúrkach. Všetky idey – sny sú povešané ako mokrá bielizeň. I tak čisté, svieže, odolné sú.

Votrel sa ďalší obraz do pošvy. Pardon, do hlavy. Tancuje s červenou farbou pomedzi stromy. Vyspievaná atmosféra, lístky zelené, lež okradnuté o sviežosť rannou hmlou. Treba ich primaľovať. Okrášliť. Skackajúc pomedzi stromy, trúsiac červené kvapky navôkol. Nechýba grimasa šťastia.

Už si sa niekedy zamýšľal nad tým, prečo majú niektoré stromy červené kmene? Ja myslím, že ich niekto od radosti a pochabosti pomaľoval. A možno je to prírodou.
Napadlo ti už, prečo sa dospelí nehrajú s legom? Asi je to pre nich decacinkosť, nemajú na skladačky čas. Podľa mňa nie. Ak im ho náhodou neukradol zlý duch, čo kradne hračky, ešte stále si s ním občas potajme postavia farebný svet.
A čo hovoríš na to, aký šedý vie byť okolo nás svet? Robí s našimi zmyslami a mysľami symbolistické čary. Šedo-čierne. Čierno-biele. Veď načo sa siliť, keď stačí držať krok a hubu?
Ak si toto myslíš, tak toho králika z veľkého klobúka nikdy nikto nevytiahne a ty sa na samučký koniec jeho chĺpkov nevyšplháš.
Farby s nami tancujú. Vyvádzajú, nevedia sa ovládať. Tie nie je možné ignorovať. Predsa červená je zmes vášne, túžby. Oranžová je naša žirafa s dlhým zvedavým krkom. Žltá pre zahriatie. So zelenou sa dobre vymýšľa, pričom modrá cholericky mení temperament. A filajová. Kvietok voňavý.

Čuduj sa svete, svete, v ktorom žiješ. Túž. Neprestať byť zvedavý. Len sa čuduj. a maľuj. a píš. a syp pehy. a rozdávaj. a bi. po hlave toho, kto kradne múzu. A-vantgarda.