Zotrvačne Vyzerala Urasteného Trúbkara Sediac Roztúžene Pod Oblakmi Na Modro-zelenej Lúke. Kým Jedla, Idylicky Hral Gramofón. Farby Evokovali Detské Cukríky. Bláznivá Absurdnosť?

Ako Bibiána Cibrila Dušu. Elegantne Farbila Groteskné Hračky. Ihlou Jantárovou Kľučkovala Látkou. Mierne Nahlodaný Organ Prudko Rozozvučovala. Sypala Tuš Uličkou Výkresu. Zázračno.

Čľup. Jemný, takmer nečujný dopad lyžičky na dno šálky s kávou. Vŕzganie barovej stoličky, nervózne klopkanie opätku o kov a šuštiace novinové stránky. Je ráno…ráno…a slnečné lúče, lámajúc sa cez hrubé sklo, dopadajú na kaviarničku a hlavy jej prvých zákazníkov. Práve to tam začína žiť. Hneď pri barovom pulte sedí žena v stredných rokoch, […]

Dvojpodlažný autobus odchádzal spred vysvieteného, do výšky sa týčiaceho Hotela Chelsea. Držiac sa studenej tyče som ešte stihla s úsmevom zamávať Rogerovi, ktorý ma odprevadil na zastávku. Pokojne a s pocitom naplnenia som pozrela na hodinky, ktoré ukazovali trištvrte na dvanásť v noci. Autobus zabočil a môj priateľ Roger sa mi stratil z dohľadu. Rozhodol sa […]

Pretekala sa s vetrom, velikánskou lúkou bežala ako o dušu, ako zmyslov zbavená, ako človek prežívajúci najšťastnejší okamih svojho života. Jednou rukou čerila svieži chladný vzduch, druhou pevne držala dlhý motúz. Na motúze sa vo vetre vzpínal usmievavý šarkan s detskou iskrou v očiach, žiariaci radosťou, čo mu sršala z pestrofarebnej tváre. Už viac nezastať, […]

A nielen s ňou. Hravo si maľovať. Behať, lietať. A len štetec s paletou v rukách držať. Keď tráva šľahá po kolená, slnko páli na ramená. Je to ako voľakedy, keď sme ako deti po lúkach behali a pestrofarebne si kreslili. Pamätáš? Rozpäť ruky, hlavu k nebu a zatočiť sa. Točiť sa dookola, do sýtosti. A farba strieka naokolo. Ono to ide aj poslepiačky. Stačí […]